AMAQ
Vážení kolegovia, riaditelia, vedúci úsekov ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti, opatrovateľky/ opatrovatelia, manažéri kvality, dovoľte nám pozvať Vás na Jubilejné sympózium: „Profesionálna opatrovateľská starostlivosť v regióne Banskobystrického samosprávneho kraja“ pod záštitou vicežupanky Ing. Boženy Kováčovej, MHA, ktoré pripravujeme v spolupráci s Asociáciou odborných pracovníkov sociálnych služieb, Asociáciou manažérov kvality a audítorov sociálnych služieb a Odborom sociálnych vecí a sociálnych politík BBSK pri príležitosti 10. výročia spolupráce s profesorkou Monikou Krohwinkel, autorkou komplexného modelu „Aktívneho opatrovania“.
Termín: 3. jún 2026, registrácia od 08:00 do 08:25, predpokladaný koniec: 14.30
Miesto: Spojená škola, Kremnička 10, 974 05 Banská Bystrica
Cena na osobu: 79€
Demografický vývoj a dlhovekosť už dnes prinášajú náročnejšie požiadavky na prípravu odborných pracovníkov pre opatrovateľskú starostlivosť v domácom, v ambulantnom, ako aj v pobytovom prostredí. Aj keď opatrovatelia tvoria najväčšiu skupinu odborných pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb, k dnešnému dňu nebola na Slovensku venovaná dostatočná pozornosť tejto profesii.
Pre koho je táto udalosť určená, prečo si nájsť čas?
- Program sme zostavili tak, aby každému účastníkovi priniesol ucelený obraz o práci najväčšej pracovnej sily v zariadeniach sociálnych služieb.
- V panelovej diskusii chceme otvoriť dôležité témy z praxe.
- Má to byť stretnutie všetkých, ktorým záleží na tom, aby sa o opatrovateľskej starostlivosti nielen hovorilo, ale aby bola zavedená dobrá prax.
Program
8:00 – 8:25: Registrácia
8:30 – Uvítanie hostí: riaditeľ Odboru sociálnych vecí a sociálnych politík, JUDr. Ján Michalský, prezidentka Asociácie odborných pracovníkov sociálnych služieb; Mária Kovaľová. Príhovor vicežupanky Ing. Boženy Kováčovej, MHA.
9:00 – 9:15; Povolanie opatrovateľa/ky – (história – súčasnosť);
9:15 – 9:45; Individuálne plánovanie opatrovateľského procesu podľa prof. Moniky Krohwinkel,
9:45 – 10:15; Rola opatrovateľa v interdisciplinárnom tíme
10:15 – 10:40; prestávka na občerstvenie
10:45 – 11:15; Ako manažér kvality pomáha opatrovateľke/ovi vidieť riziká
11:15 – 11:45; Ošetrovateľský proces a dokumentovanie výkonov
11:45 – 12:15; Kompetencie – odborné štandardy opatrovateľského procesu, vzdelanie;
12:15 – 12:45; Vzdelávanie neformálnych opatrovateľov, Modrá skrinka;
12:45 – 13:30 Občerstvenie
13:30 – 14:30; Panelová diskusia
Témy
- Budúcnosť opatrovateľskej starostlivosti ako kompetencia obcí/miest;
- Potreba riadenia opatrovateliek z pohľadu štatutára v ZSS,
- Kvalitná/bezpečná opatrovateľská starostlivosť
14:30 – Jubilejná tombola; losovanie cenných výhier účastníkov
14:45; Záver sympózia
Každý účastník získa osvedčenie o účastí na vzdelávacej aktivite v počte 6 hodín.
Predstavenie práce profesorky Moniky Krohwinkel
Narodila sa v roku 1941 v Hamburgu. Pôvodným povolaním je sestra a pôrodná sestra s ukončeným vzdelaním v Nemecku a v Anglicku. V roku 1984 – 1988 študovala vedný odbor ošetrovateľstvo a pedagogiku v Manchestri. Pracovala ako sestra a neskôr ako učiteľka ošetrovateľsko – opatovateľskej pedagogiky a výskumu. Niekoľko rokov bola pedagogickým pracovníkom pre opatrovateľskú prax a ošetrovateľsko – opatrovateľskú pedagogiku, vedu a výskum. V rokoch 1988 – 1991 realizovala výskumný projekt „Komplexný opatrovateľský a ošetrovateľský proces na príklade starostlivosti o klienta po mŕtvici.“ V roku 1988 sa stala vedúcou oddelenia výskumu Agnes – Karl inštitútu ošetrovateľstva a opatrovateľstva. V roku 1993 bola prvou profesorkou pre výskum ošetrovateľstva a opatrovateľstva v Nemecku. Zároveň prevzala poradenskú činnosť k rozvoju profesionálnej ošetrovateľsko – opatrovateľskej starostlivosti, účasť vo výboroch a pracovných skupinách vo výskume na národnej a nadnárodnej úrovni. Od roku 1993 bola členkou interdisciplinárnej etickej komisie pri Deutschen Vereins zur Förderung von Pflegewissenschaft und Pflegeforschung. V súčasnosti je emeritnou profesorkou na Evanjelickej odbornej vysokej škole v Darmstadte v Nemecku. V roku 1984 zverejnila svoj koncepčný model 13 aktivít a existenčných životných skúsenosti (AEDL), ktorými rozšírila denné aktivity Nancy Roper (Life Activities) a Juliane Juchli (1977).
„Model procesu aktívneho opatrovania“ Moniky Krohwinkel je silne ovplyvnený teoretikmi a teoretičkami ako Orem, Peplau, Travelbee, Henderson, Logan, Thierney a psychológmi Maslow a Rogers. Podľa jej modelu/konceptu pracujú dnes už tisícky zariadení sociálnych služieb najmä v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Luxembursku, Belgicku a v Holandsku.
Profesorka Krohwinkel patrí k vedeckým osobnostiam ošetrovateľstva – opatrovateľstva v západnej časti Európy. Viac ako tridsať rokov sa venovala výskumu a prepojeniu opatrovateľskej a ošetrovateľskej praxe s teóriou.
Na Slovensku tento model implementuje spoločnosť Tabita s.r.o., ktorá ho modifikuje na legislatívne a spoločenské prostredie Slovenska a garantuje jeho správnosť a aktuálnosť. V súčasnosti ho má u nás viac ako 200 poskytovateľov sociálnych služieb. V auguste 2015 sme oslovili pani profesorku Moniku Krohwinkel s prosbou o spoluprácu a partnerstvo. Vo februári 2016 prvýkrát navštívila pani profesorka Slovensko a od 17. do 22. februára 2016 na pôde Akadémie vzdelávania a výskumu v sociálnych službách v Holíči vyškolila prvých lektorov/multiplikátorov svojho konceptu pre Slovensko.
Následne v roku 2017 a v roku 2019 sa uskutočnili sympózia, na ktorých prezentovala svoje 30 ročné odborné vedomosti a skúsenosti pre riadiacich a aj odborných pracovníkov v sociálnych službách. Napriek jej vysokému veku sme s ňou v kontakte a podporuje naše úsilie profesionalizovať predovšetkým opatrovateľskú starostlivosť na Slovensku.
Monika Krohwinkel definuje chorobu a zdravie ako dynamický proces. Opatrovateľský tím koncentruje svoju prácu nielen na deficity, potreby, ale pracuje aj so zdrojmi prijímateľa sociálnej služby, ktoré sa dajú ešte podporovať a udržiavať.
Zdravie je kvalifikované ako kvalita života, ktorú definuje opatrovaný klient ako pohodu a nezávislosť. Primárnym opatrovateľským cieľom modelu je udržať, podporovať alebo znovunadobudnúť nezávislosť, blaho a kvalitu života opatrovaného v jeho aktivitách a existenčných životných skúsenostiach.
Ako opatrujeme podľa modelu prof. Moniky Krohwinkel (Príklad)
Deficitné opatrovanie verzus integračno-aktivizujúce postupy starostlivosti u PSS – starostlivosť o ústnu dutimu
Dobrá starostlivosť o pery, ústa, jazyk a zuby nielen pomáha predchádzať infekcii, ale tiež pomáha udržiavať vlhkosť v ústach; je dôležitá pre dobrý pocit a chuť v ústach, t.j. aj pre blaho a potešenie a pre všetky činnosti s nimi spojené; pretože cez chuťové poháriky na jazyku vnímame rôzne príchute pokrmu / nápoja.
Počas žuvania sa jedlo rozomelie a stimuluje sa produkcia slín.
Na žuvanie potrebujeme zuby. Potrebujeme tiež, aby naše ústa komunikovali (pozri podrobný popis pod vnímaním a pod pohybom, kategórie ABEDL 1 a 2) a na dýchame ústami a nosom (pozri ABEDL kategória 3).
Okrem toho, ústa v našej kultúre sú tiež vysoko erotickou oblasťou. Mali by sa preto radiť ku intímnym zónam človeka.
Kvôli týmto dôvodom si všetky činnosti opatrovateľov v súvislosti s ústami vyžadujú maximálnu starostlivosť!
Ústa sú nielen najzreteľnejšie miesto, ale aj oblasť, ktorá je najnáročnejšia (ebd., str. 191-194).
Tieto poznatky sa musia brať do úvahy aj pri opatrovateľskej starostlivosti o ústnu dutinu. Máme za to, že tieto vedomosti je potrebné rozvíjať.
Opatrovatelia by mali vedieť, ako dôležitá je dobrá starostlivosť o ústnu dutinu.
Pritom by sa nemali obmedziť len na správne používanie zubnej kefky, ale najmä na takzvanú špeciálnu ústnu hygienu, pomocou najrozmanitejších prostriedkov, pridaných látok a materiálov, na otvorenie úst osoby, ich držanie, spoluúčasť, vyčistenie a dlhodobú sviežosť.
Je potrebné nezabúdať na tie opatrované osoby, ktoré sa nedokážu verbálne vyjadrovať.
Naozaj má opatrovateľ/opatrovateľka očakávať od opatrovaného človeka, že budú akceptovať cudzie a neznáme zážitky?
Často sa v opatrovateľskej starostlivosti používajú svorky a špachtle a ústa opatrovaných sú čistené prípravkami, ktoré nepoznajú a ktoré by samy nepoužili. Takéto praktiky sú často vnímané ako ohrozujúce pre opatrovanú osobu.
„Najmä deti, zmätení ľudia a ľudia s poruchou vedomia, alebo krátko po prebudení často na takúto starostlivosť reagujú bežne tak, že zatvoria ústa, zatlačia pery a nič nevpustia do úst.
Tým sa začína začarovaný kruh, pretože opatrovateľ/ka takéto úkony musí robiť často a nevie si v takýchto situáciách pomôcť inak, ako len násilne otvárať ústa dotknutej osoby a udržiavať ich otvorené pomôckami, pretože predsa musí očistiť ústa a vyčistiť zuby.
V tomto procese sa zvyčajne fixujú aj ruky dotknutej osoby, o ktorú sa má opatrovateľ postarať, aby nemohol odvrátiť opatrovateľský výkon a zasiahnuť do udalosti.
Existenčne ohrozujúce skúsenosti, ktoré takýto postup so sebou prináša pre opatrované osoby, ale aj pre osoby, ktoré sa o nich starajú, zostávajú spravidla neviditeľné alebo sú akceptované ako nevyhnutné.
Je však dôležité, aby opatrovatelia boli schopní venovať pozornosť individuálnym potrebám, návykom a zostávajúcim schopnostiam osoby v opatrovateľskom procese zameranom na človeka a zabezpečili, aby opatrovaná osoba zažila procedúru ako známu a aby spolu s opatrovateľom/kou pri tomto úkone (ako aj pri iných kontaktných opatreniach) prežívali pozitívne skúsenosti.
Ide o zmenu pohľadu opatrovateľky, ktorá s odbornou kompetenciou a kontinuitou umožní pri starostlivosti o ústnu dutinu príjemnejšie skúsenosti s pocitom nezávislosti a pohodlia..(Pozri Rozvoj schopností pri starostlivosti o oblasť tváre a úst, ABEDL1 a 2, pozri Krohwinkel 1993, 2007/2008, kapitoly 5.2.1 a 5.2.2).
Oveľa viac sa dozviete na sympóziu.